Teba si najradšej
maľujem slovami
a hoci chcem
dotykmi milovať
kreslím ťa veršami
bolo raz slnko
a pritom nebolo
a všetci anjeli
lietali vysoko
ťahali svetlo
rovno za tebou
na oko svieže
zviazané nevôľou
vo vnútri temno
zamknuté na kľúč
a presne ráno
mení sa na lúč
lúče jak štetce
tvoria obrazy
sú to len tiene
ty sa v nich zobrazíš
vidím ich denne
žiarivé biele
na mojej stene
o tebe o mne
s nimi sa zhováram
s tebou vážne
teba v nich milujem
nežne a vrúcne
sú priam o všetkom
o čom vieš presne
ale len v tie dni
keď slnko svieti
zima ich zabíja
obrazy maže
slnkom to ožíva
budeš zas pri mne...